| |
Grécko je krajina jedinečných prírodných krás,
krajina opradená dávnymi mýtami, dejisko bohatej
histórie, kolíska európskej civilizácie. V prvej
polovici 3. milénia začína v Egejskom oblasti doba
bronzová, ktorá sa zvyčajne delia na tri okruhy:
kykladský, krétske (minojský) a pevnine (heladský),
v neskorej vyspelosti nazývaný mykénský. V ranej
dobe bronzovej stála v popredí kultúra kykladská, v
dobe strednej dominovala Kréta (v prvej polovici 2.
tisícročia pred nl tu vzniká prvá európska
civilizácia so strediskom v Knossu). V neskorej dobe
(16. - 12. storočia pred nl) sa ťažisko kultúrneho
rozvoja prenieslo na pevninu. V 8. - 6. storočia
pred nl sa v hospodársky a politicky pokročilejších
oblastiach Grécka vytvárajú mestské štáty, vzniká
zákonodarstvo, občasné právo, ústava. Aténskym
demokracia vrcholí za Periklovy vlády (5. storočie
pred nl). Za Alexandra Veľkého dochádza k novej
etape rozvoja gréckych dejín - helénismu.
Hospodársky, politický a kultúrny rozmach
helénistických ríšou trval skoro 100 rokov.
Nadnárodná helénistická kultúra sa však rozvíjala aj
po podmanění gréckych štátov Rimanmi.
Ďalší vývoj Grécka prebiehal od roku 395 nl v
rámci byzantskej ríše s kresťanským centrom v
Konstantinopol. V 15. - 18. storočí nl bolo grécke
územie postupne dobytie Turkami a začlenené do
Osmanskej ríše. Proces formovania novodobého
gréckeho národa v polovici minulého storočia
vyvrcholil oslobodeneckým povstaním, ktorého
konečným výsledkom bolo uznanie gréckej nezávislosti
roku 1830. Ako posledný sa s Gréckom roku 1948
zjednotilo súostrovie Dodekanes. Historický vývoj na
gréckych ostrovoch sa líšil od pevniny. V rôznej
miere na nich dodnes vidíme historické pamiatky
potvrdzujúce striedajúci sa cudziu nadvládu. Na
Kréte vzniklo prvé lineárne slabičné písmo ako raná
forma gréčtiny. V Grécku nakoniec vzniklo prvé
hláskové písmo písané zľava doprava. Staré Grécko
položilo základy európskej architektúre a jej
začleneniu do krajiny. Tu vznikla sídlisko mestského
typu, vladárske paláce, verejné stavby a chrámy,
divadlá, kúpele, vodovody. Formovať sa monumentálna
architektúra, ktorej meradlom bol človek. Tiež
grécki bájný bohovia mali "ľudské rozmery". Sú to
vlastne ľudia so všetkými svojimi šlechetnými i
zlými ľudskými vlastnosťami. Tu rozkvitalo
sochárstva voľné i použité v architektúre, plastika
v kameni i bronzu, od drobnej sochy po monumentálnu
nadživotní.
Dodnes nás udivuje a uchvacuje. Vznikli prvé
"portrétové" hlavy s individuálnymi črty tváre a
výrazom. Prvé sousoší až po zložité, dramatické
kompozície. Rozvinulo sa umenie sochařského reliéfu.
K dokonalosti vyspelé aj umelecké remeslá. Staré
Grécko zažilo kompoziční princíp literatúry, jej
veršovanou formu, drámu - tragédiu i komedii.
Vznikol hrdinský epos a prvý dobrodružný román
"Odyssea". Tvorila sa próza naukov, filozofické,
dějepisná, rečnícky, lyrické i písňová. Vznikol tiež
román v listoch. Psala sa satiru, epigram, bajku.
Súčasťou kultúrneho rozkvetu bola hudba a spev,
sólový a zborový. Grécko je otčinou zemepisu i
dejepisu, úcty k minulosti. Vzkvétala filozofia,
matematika, geometria. Rozvíjalo sa právo. Z
lekárstva sa stala disciplína založená na pozorovaní
a poznania choroby. Rozmach vedeckého bádania
povzbudzovať zakladanie knižníc. Vyspelé i
prekvapujúcejší technika v staviteľstve (napr. prvá
stropná klenba), stavba lodí, mostov a tunelov.
Duchovný rozmach sprevádzal rozvoj telesnej kultúry.
Pestujú sa šport a hry. Podľa tradície sa 1.
Olympijské hry organizovali roku 776 pnl a roku 393
nl potom posledné grécke národné hry.
Trasu medzi našou krajinou a Gréckom, medzi dvoma
v praveku nesmierne vzdialenými svetmi, uletíte dnes
za 2,5 hodiny.
© všetky práva vyhradené na
použitie materiálov a textu. |
|